"V živote sa musíš skúsať sám. Musíš sa v ňom skúšať sám..." A tak som (sa) skúšala celý uplynulý rok a pokračujem v tom ďalej. Nechala som za sebou ďalšie štvorročné obdobie. Nebolo zlé. Ale ani skvelé. Tak to má byť. Veľa mi vzalo, veľa prinieslo. Avšak neúmerne. A to v roku, kedy ubehlo desaťročie od maturity a päť rokov...
Vedľa po dvore pobehuje malá Betka. Vykrikuje "Dedo" a "Babka", ale keď sa jej obaja ozvú, ona je ticho. Schováva sa za rohom, má obuté o číslo väčšie gumáky a keby sa pohla, bolo by ju počuť dupotať. Čaká, či ju jeden z nich bude hľadať, ale je čas obeda a babka zjavne stráca trpezlivosť, aby jej ešte naposledy zakričala,...
Ešte stále mi to nejde cez ústa. Koľko máte rokov? Dvadsaťsedem. Zžívam sa nielen s novou etapou bytia, ale už aj s klávesnicou. Po roku opäť začínam písať. Minulé narodeniny som si sľúbila, že budem písať viac. To sa mi nepodarilo a nesplnila som sama voči sebe tento odvážny záväzok, pretože vždy sa objavilo niečo, čo mi v tom...
Som pripravená. Natrela som si pery balzamom s motívom Ariel, pretože taký pred Vianocami ponúkali v oddelení dekoratívnej kozmetiky. Tak prečo sa nepotešiť. Dokonca aj vonia ako maľovátka, ktorými som sa natierala ešte v škôlke. Potajme k nemu privoniavam, keď si chcem pripomenúť ten čas, a možno sa aj trochu (sentimentálne) ukľudniť....
Zaiste, alebo možno, si niektorí z Vás ešte spomínajú na výborný článok - alebo šplech, lebo taký text sa nedá ani článkom nazvať -, zverejnenom v ešte lepšom webovom médiu Puchov in, ktorého majiteľ je neznámy (ale hlavné slovo na ňom majú neúspešní kandidáti na post primátora mesta, a dúfajú, že ďalšími takými pseudo-článkami rozvíria hladinu...
Nemožno mi vynechať každoročnú tradíciu, v deň trinásteho januára. Hoci už mám pocit, že za ten dlhý čas neblogovania som to aj zabudla. Venovala som pozornosť iným príspevkom, textom a na to ostatné nezvýšil čas. Nechala som sa strhnúť do víru pracujúceho dospelého, nehľadiac napravo - naľavo, iba vpred.
...ako tá lúka, na ktorej Eva Kostolányiová spievala "až bude pokosená tráva, málokto takej odoláva" - a áno, už viem, že vôňu lásky tráva máva... Alebo ako mi povedala Kráľovná, sledujúc počas veľkonočných sviatkov každoročne vysielajúcu Annu zo Zeleného domu, pripomínam jej ju práve ja. To mi polichotilo a potešilo ma. Preto, že Annu zo Zeleného...
Na nedávnom výlete mi kamoška, poznajúca ma už od škôlky, povedala, že som zorganizovaná. Najskôr som si poťukala na čelo a zasmiala sa. Ale, bohužiaľ - alebo bohuvďaka - mala pravdu. Vytvorila som si režim, ktorý som nemala. Na strednej mi bolo všetko jedno, vstávala som o štvrť na osem, do školy prebehla iba v papučiach z intráku do...
Prechádzala som všemožné seriózne pracovné ponuky, ale aj inzeráty, aby som sa zabavila do konca februára, kým sa rozhodnem čo a ako ďalej. Prvým novoročným rozhodnutím bolo vrátiť sa či skôr na istú, dostatočne dlhú dobu, ostať doma, vo svojom rodisku. Po desiatich rokoch štúdia za hranicami sa mi zacnelo. Za rodinou, za teplou a čerstvou domácou...
S týždňovým oneskorením... A možno skôr s časovým odstupom a nadhľadom. Uvedomujem si, že už iba veľmi tenká hranica ma delí od štvrťstoročia v tom čudesnom časopriestore "tu a teraz". Pondelok trinásteho, presne o polnoci, mi "všetko najlepšie k narodeninám, sestrička" kričí cez chodbu zo svojej izby brat. Neskôr ráno, krátkou pred siedmou, sa...